My dve

Najlepšie určenie ďalšieho cieľa spočíva v splynutí "mojich dvoch". To čo sa nazýva prítomný okamih keď si sama seba uvedomuješ, je práve tá chvíľa, keď sú obidve doma a vedia o sebe. Vtedy, keď je tých okamihov dosť, môže dôjsť k tomu, že tá čo vie, dá vedieť tej, čo môže, aký je ďalší cieľ. A to je cieľ, ktorý sa dá rýchlo dosiahnuť a je trvalý - môže tvoriť základňu pre niečo ďalšie, čo príde potom. Pokiaľ cieľ stanovuje len tá, čo môže, sú to len také z hlavy výmysly. Také iritácie myslenia, ktoré sa môže začať tváriť ako naozajstné, ale škoda energie. Je to len taký neuchopiteľný vietor, ktorý mi pripadá silný a takto urobené veci, ak sa vôbec podaria, rýchlo sa stratia, premenia na nič alebo obrátia proti mne.

A pátranie po význame tejto pesničky ešte vydalo toto: "no ja v tej pesničke cítim, teda potom, čo zo mňa vyšla sa mi vyjavilo:-)že to čo ty voláš napr. ego by mohla byť tá zmätkujúca osoba, ktorá má veľa možností, ale nevie a preto zmätkuje. Raz sa zavesí na to, raz na ono, raz jej záleží na tom, raz na inom. Tá druhá je tiché more poznania, v ktorom je všetko jasné a každá odpoveď sa tam dá nájsť. Tá povrchná si musí nájsť cestu ako komunikovať s tou druhou aby sa nezbláznila, aby dostala odpovede a nakoniec niečo užitočné tu urobila. Toto som cítila už dlhé roky, ale nikdy som si to takto nedefinovala, až ku mne prišla táto pesnička a povedala mi to.